Napriek tomu, že ľudia žijú v treťom tisícročí a plne si užívajú ovocie vedeckého a technického pokroku, v každodennej realite stále existuje miesto pre všetky druhy predsudkov a povier. Medzi najtrvalejšie a najrozšírenejšie povery patrí zákaz „vopred blahoželám“. Niektorí ľudia berú tento zákaz veľmi vážne.
Počiatky tohto tabuizujú v staroveku, keď bol človek pred prírodnými silami absolútne bezmocný. Vo svojich predstavách obdaroval okolitý svet všemožnými duchmi - dobrými aj zlými. Prirodzene, pozornosť dobrých duchov by sa mala hľadať všetkým možným spôsobom a podľa toho sa treba za každú cenu vyhnúť pozornosti zla. A postupne vznikala viera: ak je človeku niečo vopred zablahoželané, potom si to zlí duchovia určite všimnú a neodídu bez následkov. Určite ho čoskoro prekonajú veľké ťažkosti, alebo ho budú neustále prenasledovať malé, ale veľmi nepríjemné ťažkosti. A kto by mal v poriadku, želal by sebe alebo milovanej osobe také nešťastie! Ľudia sa preto veľmi snažili toto pravidlo neporušiť.
A táto povera je stále veľmi húževnatá. Jediný rozdiel je v tom, že v našej dobe sa neobávame ani tak „duchov“, ako skôr „negatívnej energie“, „zlej karmy“atď.
Čo však s tými, ktorí sa pridržiavajú ateistických a materialistických názorov? Naozaj neveria ani v „zlé oko“, ani v „zlú karmu“? Títo ľudia dodržiavajú ten istý nevyslovený zákaz z iných dôvodov.
Po prvé, zdá sa im jednoducho smiešne, neprirodzené pogratulovať človeku vopred! Prečo, keď za pár dní sa to dá stihnúť podľa všetkých pravidiel? A človek bude príjemnejší.
Po druhé, úprimne veria, že blahoželanie pred dátumom slávnosti bude do istej miery bagatelizovať samotnú oslavu.
Po tretie, často sa bojí uraziť osobu, ktorej je blahoželanie určené: budú si tiež myslieť, že zabudli napríklad na jeho narodeniny!
A po štvrté, čo ak táto osoba pripisuje dôležitosť húževnatej povere? Prečo ho teda márne trápiť, rozrušovať? Lepšie je hrať pre istotu.
