Sviatok Jana je po Vianociach druhým najdôležitejším sviatkom v Estónsku. Oslavuje sa 23. júna a považuje sa za deň čarodejníctva a zázrakov. A obdobou tohto starodávneho sviatku, ktorý sa do dnešných čias dostal z pohanských čias, je ruský deň Ivana Kupalu.
Deň Jána bol do roku 1770 oficiálnym sviatkom v Estónsku. Potom sa v predvečer sviatku neďaleko nádrží a riek rozhoreli vatry, usporiadali piesne a tance. A tí najodvážnejší sa vybrali do lesa nájsť kvet paprade, ktorý podľa legendy kvitne až v túto noc. Na nálezcu čakalo veľké šťastie a bohatstvo. V deň Jaan dievčatá utkali veniec z deviatich rôznych kvetov a išli v ňom spať, pretože vo sne k nej mal ženích prísť a veniec jej zložiť z hlavy.
Hlavným symbolom tohto sviatku je táborák, pretože oheň je odpradávna považovaný za silný a očistný prvok, schopný chrániť pred zlými silami. Roľníci sa snažili oheň čo najvyššie, aby v ňom horelo všetko špinavé a zastaralé, a na jeho príprave sa podieľali všetci dedinčania.
Zrušenie Jaanových dní však nemalo vplyv na postoj estónskeho ľudu k nemu a od roku 1990 sa stal opäť oficiálnym sviatkom. Dnes sa dokonca aj orgány miest tejto krajiny snažia uľahčiť jej organizáciu a implementáciu. V noci na Jaanovský deň sa v každej mestskej štvrti stále zapaľujú veľké ohne blízko vody, tancujú a tancujú a spievajú sa piesne.
Stovky mešťanov sa stretávajú, aby sa zabavili, zatancovali si, zúčastnili sa žrebovania a popíjali pivo, ktoré je, mimochodom, tradičným nápojom tohto sviatku. Mestské pivné spoločnosti už dlho začali robiť reklamné kampane, ktorých čas sa mal zhodovať s sviatkom. A ďalší deň miestne noviny uverejňujú informácie o rozsahu požiaru, počte hostí a počte vypitých nápojov v miestnych novinách.
Ale nie je zvykom, aby estónsky ľud plával v Jaanovský deň v rieke alebo rybníku. Ale na tento sviatok radi chodia do sauny a dokonca si na takúto udalosť vopred pripravia metly. Podľa ich starodávnych legiend má metla pripravená pred sviatkom liečivú silu po celý rok.
