Hodnotenie profesionálneho športovca závisí od počtu ocenení, ktoré získal. Nezáleží však iba na počte, ale aj na úrovni a prestíži súťaže. Vyhrať olympijské hry v akomkoľvek športe je najvyšším úspechom. Vo svete tenisu sú grandslamové turnaje dôležitou udalosťou. Pod týmto názvom sa spájajú 4 výročné podujatia: Australian Open, Wimbledon vo Veľkej Británii, US Open a French Open. Posledne menovaní tenisti a ich fanúšikovia sa inak nazývajú „Roland Garros“.
Tenisový šampionát - predchodca moderného Roland Garros - sa konal v roku 1891. Bola to jednodňová súťaž rozdelená na mužské a ženské turnaje. Iba francúzski občania sa mohli zúčastniť: profesionálni tenisti alebo členovia amatérskych klubov. Turnaj si vtedy nezískal celosvetovú popularitu, pretože na ňom nemohli hrať zahraniční športovci.
Medzinárodné majstrovstvá Francúzska sa stali v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Vtedy Francúzi vyhrali prestížny Davisov pohár a za sebou nechali uznávaných lídrov - amerických tenistov. Víťazi museli prijať svojich súperov vo svojom odbore. Ale vo Francúzsku neexistoval štadión, ktorý by v tom čase spĺňal svetové požiadavky.
Na naliehanie verejnosti a Francúzskej tenisovej federácie vláda vyčlenila 3 hektáre pôdy pri Porte d'Auteuil na výstavbu novej športovej arény. V roku 1928 boli všetky práce ukončené. Na štadión postavený pomocou najmodernejších technológií tej doby prichádzali prví športovci a diváci.
Tenisový komplex bol pomenovaný na počesť hrdinu Francúzska - pilota Roland Garros. Tento priekopník letectva, vojak z povolania, je známy po prvýkrát, keď dokázal preletieť Stredozemné more bez pristátia alebo doplnenia paliva. Garrosovo lietadlo zostrelili nepriateľskí piloti niekoľko týždňov pred koncom prvej svetovej vojny. Zomrel, ale jeho meno bolo známe po celom svete.
Kurty štadióna Roland Garros boli už od začiatku potiahnuté špeciálnou zmesou. Hlinka, piesok a drvené tehly, zmiešané v optimálnych pomeroch, zaručujú dobrý odraz tenisovej loptičky. Športovcom sa ľahko chodí a šmýka sa po tenkej vrstve pôdy. Červenohnedá farba povrchu kurtu sa stala charakteristickým znakom turnaja Roland Garros.
Tragická stránka sa nachádza aj v histórii French Tennis Open. Počas druhej svetovej vojny bola súťaž prerušená na 5 rokov. Na území štadióna Roland Garros nacisti zorganizovali prestupný bod pre väzňov koncentračných táborov.
Od začiatku 50. rokov začala popularita tenisu vo svete rýchlo rásť. V roku 1968 bol francúzsky šampionát Roland Garros zahrnutý do série Grand Slam. Spolu s amatérmi dostali právo zúčastniť sa na ňom profesionálni tenisti z rôznych krajín. Prvými šampiónmi vynoveného Roland Garros boli Ken Roswell a Nancy Ritchie.
Viac ako 400-tisíc divákov stihne počas dní turnaja Roland Garros navštíviť 20 tenisových kurtov štadióna. Často sú svedkami vzniku nových svetových rekordov. Práve tu sa teda v roku 2004 uskutočnila najdlhšia tenisová súťaž medzi Fabrice Santoro a Anrom Clementom. Rozdelenie cien medzi nimi trvalo celkovo 6 hodín a 35 minút.
Parížske kurty v priebehu rokov osvetľovali jasné „hviezdy“tenisu. Švédsky športovec Bjorn Borg teda zvíťazil na Roland Garros šiestykrát za sebou. Brazílčan Gustavo Cuerten tu dosiahol svoj prvý úspech v roku 1997. V ženskej časti turnaja patrí absolútny rekord (7 výhier) Američanke Chris Evertovej. Nemka Stefi Graf získala najvyššie ocenenie Roland Garros 6krát za 12 rokov. Monica Seles získala svoje súperky trikrát.
V súčasnosti je French Open Championship jednou z najdôležitejších medzinárodných súťaží. Každý tenista sníva o tom, že ho vyhrá. Nie každému sa to však darí. Obtiažnosť Roland Garros spočíva v špecifickosti povrchu kurtu. Toto je posledný grandslamový turnaj, ktorý sa uskutoční na antuke. Štruktúra tenisového zápasu navyše vyžaduje, aby mali športovci dobrú vytrvalosť a vysokú techniku. Päť setov bez prestávky na „pomalom“kurte je skutočnou skúškou profesionality hráčov a ich trénerov.