Deň hnutia za nezávislosť sa v Tunisku oslavuje každý rok 3. septembra. Krátko po skončení druhej svetovej vojny, v tento deň, bolo v republike zorganizované hnutie za nezávislosť. Jeho aktivity nakoniec viedli k úplnej nezávislosti štátu od Francúzska.
Napriek represiám koloniálnych úradov voči účastníkom hnutia za národnú nezávislosť sa v krajine aktívne rozvíjal vojenský odpor voči kolonialistom. Organizované oddiely poľnohospodárov zničili majetky francúzskych plantážnikov, zabili francúzskych dôstojníkov, vyhodili do povetria mosty. V rokoch 1952 a 1953 museli kolonialisti zbierať úrodu pod ochranou tankov.
Francúzsko vyslalo do krajiny viac ako 70 000 vojakov, ale oslobodzovacie hnutie neustále rástlo. V spoločnosti čoraz viac rástli protestné nálady, organizovaný tuniský proletariát vstúpil do tvrdého boja. V lete 1955 bolo Francúzsko nútené robiť ústupky, súhlasila s udelením nezávislosti Tuniska, avšak s tým, že štát nemá právo určovať zahraničnú politiku krajiny.
Tuniskí osloboditelia však dosiahli to, čo chceli. 20. marca 1956 bola podpísaná nová dohoda, ktorá dala Tunisku úplnú nezávislosť. Od tohto okamihu krajina oslavuje Deň nezávislosti.
Habib Bourguiba bol zvolený za predsedu vlády Tuniska v apríli 1956 a o rok neskôr sa stal jeho prezidentom. Bourguiba bol uznávaným vodcom Dusturovej strany, ktorá sa od ostatných buržoáznych strán odlišovala silnejšími väzbami so širokými masami. Do jeho majetku možno zaradiť nesporné zásluhy pri oslobodzovacom pohybe krajiny.
Na Deň hnutia nezávislosti v Tunisku sa všade konajú pamätné a slávnostné udalosti. Občania krajiny spomínajú na osloboditeľov republiky, na ich tvrdý boj za nezávislosť krajiny. Na hlavnej ulici v hlavnom meste, pomenovanej po prvom prezidentovi Habibovi Bourguibovi, sa konajú vojenské prehliadky, zhromaždenia a demonštrácie a pre obyvateľov mesta sa konajú slávnostné koncerty. Ľudia si navzájom blahoželajú k získaniu slobody a nezávislosti svojho štátu. Po západe slnka je obloha nad Tuniskom osvetlená farebným ohňostrojom a ohňostrojom.
